Spotting trip report – Bukurešť

• 20.07.2025 09:00

Rok 2021 bol plne v znamení pandémie COVID-19, a to pre nás spotterov znamenalo súčasne dve závažné veci: lietal iba zlomok letov v porovnaní s predpandemickým obdobím a akékoľvek cestovanie bolo veľmi obmedzené. Hoci podmienky cestovania sa s časom a ročným obdobím menili a aj jednotlivé krajiny k tomu pristupovali rôzne, na nejaké diaľkové výlety nemohlo byť ani pomyslenia. A ani to nemalo veľmi význam, lebo ceny leteniek boli veľmi vysoké a cestovať niekam za veľa peňazí, kde sa ani poriadne nelietalo, nedávalo veľmi zmysel. Ale sedieť doma sa mi tiež nechcelo, preto som hľadal možnosti, ako sa možno aspoň niekam pozrieť. Voľba bola pomerne jednoduchá, možnosti cestovania sa obmedzovali prakticky výhradne na Európu a aj v rámci nej iba na krajiny, ktoré to umožňovali. A to v prípade mojej osoby zo Slovenska z oboch strán: Jednak sa musela daná krajina umožňovať pomerne bezproblémový vstup a na druhej strane aj návrat domov musel byť bez problémov a hlavne bez nutnosti akejkoľvek karantény, či už domácej alebo ústavnej. Áno, pred štyrmi rokmi sme riešili aj takéto problémy, dnes sa to môže zdať až neuveriteľné... V lete sa síce opatrenia na cestovanie v rámci Európy síce výrazne zjednodušili, avšak medzi jednotlivými krajinami panovali stálo dosť veľké rozdiely. Okrem Talianska, ktoré umožňovalo prakticky bezproblémový vstup, patrilo medzi krajiny s podobnou filozofiou aj Rumunsko. To na rozdiel od Talianska síce uplatňovalo akýsi semafor, v ktorom jednotlivé krajiny rozdelilo do troch zón, Slovensko však bolo našťastie v zelenej zóne, a tak na vstup do Rumunska som nepotreboval prakticky nič mimoriadne.

B737-8 MAX Blue Air YR-MXA (OTP)	ATR72 Tarom YR-ATK (OTP)

Prečo práve Rumunsko? Na túto otázku už dnes s odstupom štyroch rokov vlastne ani neviem odpovedať, proste sa taká myšlienka zrodila v mojej hlave a podporená bola lacnými letenkami nízkonákladových dopravcov, ktorí chceli čo najviac zaplniť paluby svojich lietadiel a preto ponúkali svoje lety za veľmi nízke ceny. Silným motívom bolo aj to, že som pociťoval silné abstinenčné príznaky vo vzťahu k starým sovietskym lietadlám, ktoré mi veľmi chýbali. Keďže som Rusko navštívil naposledy v roku 2019 a v nasledujúcich dvoch rokoch Ruská federácia odmietala vydávať víza pre občanov Slovenskej republiky z dôvodu pandémie (o to viac som bol nahnevaný, keď som sa neskôr dozvedel, že napr. v Nemecku alebo Švajčiarsku Rusi víza veselo udeľovali), neostávalo mi nič iné len hľadať náhradné možnosti, kde som aspoň nejaké sovietske lietadlá ešte mohol vidieť. A Rumunsko bolo jednou z takýchto krajín, nakoľko ich vojenské letectvo ešte stále používalo stroje AN-26 a AN-30 a hojne s nimi lietalo práve zo základne na južnej strane letiska Otopeni v Bukurešti. Práve aj preto padla voľba na návštevu Rumunska. V tejto krajine som dovtedy ešte nikdy nebol, dokonca ešte aj za predchádzajúceho režimu naša rodina Rumunsko neobľubovala, napokon niet divu, aj spomedzi socialistických krajín malo Rumunsko spolu s Albánskom najhoršiu povesť. Rád som však spomínal na časy, keď som ako chlapec v letných mesiacoch vídal v Bratislave stroje IL-18 a TU-154B spoločnosti Tarom, ktoré vozili dovolenkárov k moru do Konstanty. Tie časy boli samozrejme dávno preč a civilná časť rumunskej leteckej scény dávno presedlala na západné typy lietadiel, avšak kombinácia vojenských Antonovov a doposiaľ nenavštívenej krajiny bola silnou motiváciou.

AN26 Romanian Air Force 810 (OTP)	AN30 Romanian Air Force 1105 (OTP)

Nemenej silnou motiváciou boli aj ceny leteniek, v ktorých kraľoval Ryanair z Viedne. Konkurovali mu v tom čase ešte Blue Air a samozrejme Tarom, avšak obaja boli drahší ako írsky low-cost. Navyše v tom čase ešte Ryanair neúčtoval až tak „vydieračské“ ceny ani za dodatočnú batožinu, a tak sa mi podarilo spiatočnú letenku do Bukurešti na polovicu júla kúpiť za rozumných cca 42 EUR, vrátane príručnej batožiny smerom tam, v ktorej som mal v pláne zobrať si so sebou nejaké jedlo a veci na oblečenie, ktoré som pri spiatočnom lete už plánoval natlačiť do tradičného ruksaku. Aj ubytovanie sa podarilo rezervovať relatívne bez problémov, južne od letiska Otopeni, aby som to na spotting nemal ďaleko. Cestoval som síce na 4 dni, ale fotografovanie bolo mojím hlavným plánom, prehliadka mesta mala byť len doplnkovým programom (vlastne ako vždy u mňa). Ďalšou vecou, ktorou som sa zaoberal, bolo skontaktovanie nejakých domácich spotterov, aby som zistil prípadne nejaké informácie z prvej ruky. S prekvapením som zistil, že na známych spotterských portáloch je z Bukurešti veľmi veľa fotografií, pričom najviac ich mala – žena. Nie že by žena-spotterka bolo dnes niečo až tak výnimočné, ale stále sú vo výraznej menšine a väčšinou sú to dievčatá, ktoré sa spottingu venujú ako sprievod svojich priateľov, to však nebol tento prípad. Samozrejme som skontaktoval Loredanu a ako som sa neskôr aj na mieste presvedčil, ona nielen že nebola nejakým doplnkom mužskej časti spotterskej komunity, práve naopak, Loredana bola jej hlavou. Jej meno figurovalo všade, poznali ju na letisku, ostatní spotteri k nej vzhliadali ako k akejsi „šéfke“ a pre mňa sa stala neoddeliteľnou časťou môjho výletu.

A319 Skytraders VH-VCJ (OTP)	A320 Animawings YR-AGA (OTP)

Spotting v Bukurešti má ešte jedno špecifikum. Jednak sa mu venuje aj oficiálna webstránka letiska Otopeni, čo však nie je dnes už až tak výnimočné, avšak na to, aby ste mohli bez problémov fotografovať v bezprostrednom okolí letiska, potrebujete spotterskú visačku od prevádzkovateľa letiska. O tú treba požiadať v predstihu cez internetovú stránku, vyplniť potrebné údaje, zaslať dokumenty a po cca 2 týždňoch sa informovať, či žiadosť bola letiskovými bezpečnostnými orgánmi schválená. V prípade kladného výsledku si treba visačku vyzdvihnúť v termináli letiska a až s ňou sa možno vybrať na miesta okolo plota letiska. Povolenie na fotografovanie má oprávnenie kontrolovať akýkoľvek zamestnanec letiska, najviac však zaujíma letiskovú ochranu. Okrem toho treba ešte pred každým príchodom na spotterskú fotopozíciu, pred jej opustením alebo pred presunom na inú spotterskú fotopozíciu zavolať na uvedené telefónne číslo a nahlásiť svoje úmysly. Vyzerá to zložito a vlastne to jednoduché ani nie je, ale, ako som sa sám presvedčil, povolenie skutočne pri plote zložky kontrolujú a na uvedenom telefónnom čísle som sa vedel dorozumieť aj po anglicky. Samozrejme, ak som bol na mieste s Loredanou alebo iným domácim spotterom, situácia bola o to jednoduchšia, lebo to vybavila ona či on. Tento tak trochu ťažkopádny systém, prameniaci asi ešte zo socialistickej minulosti, môžeme hodnotiť tak či onak, faktom však je, že ak chceme v Bukurešti fotografovať pri plote letiska, nevyhneme sa mu. A treba podotknúť, že platí pre obe letiská v meste, nakoľko obe majú spoločného prevádzkovateľa Bucharest Airports.

A319 Just Us Air YR-URS (OTP)	B737-700 Blue Air YR-BMR (OTP)

Bukurešť totiž má skutočne letiská dve, obe na sever od mesta. Letisko Aurel Vlaicu International Airport, kedysi známe pod jednoduchým názvom Baneasa, bolo do roku 1969 jediným civilným letiskom rumunskej metropoly, po otvorení letiska Otopeni pre civilnú prevádzku jeho význam sa zredukoval viac-menej iba na vnútroštátne lety spoločnosti Tarom a po ich presune na Otopeni sa letecká doprava na Banease takmer zastavila. Až príchod low-cost dopravcov znamenal obnovu pasažierskych letov na tomto letisku (dnes je to výhradne Wizz Air, kto sem pravidelne lieta), ale jeho hlavnou doménou sa stali lety všeobecného letectva a privátne lety. Na vzdialenejšom letisku Otopeni, ktoré dnes nesie meno Henri Coanda International Airport (obe sú pomenované po rumunských pilotoch a vedcoch v oblasti letectva) sa najprv sústredili iba medzinárodné lety, ale postupne sa sem presunuli aj lety vnútroštátne, aby sa umožnili ľahšie prestupy pre cestujúcich. Na južnej strane letiska naďalej zostala základňa rumunského vojenského letectva, ktorej letisko pôvodne výhradne slúžilo, konkrétne v podobe transportných lietadiel. Naopak na Banease zase zostal výrobný a údržbársky podnik ROMAERO, ktorý sa dnes zaoberá hlavne údržbou rôznych civilných a vojenských lietadiel pre domácich aj zahraničných zákazníkov. Obe letiská nie sú nejako špeciálne prepojené, nie sú však od seba príliš vzdialené a okrem individuálnej automobilovej dopravy možno využiť aj autobusové linky MHD. Letisko Otopeni je navyše s centrom Bukurešti spojené aj železnicou, hoci frekvencia spojení nie je nejako oslnivá. V pláne je aj predĺženie linky metra, ktoré by uľahčilo a zrýchlilo spojenie na letisko.

C130 Romanian Air Force 5930 (OTP)	B737-800F West Atlantic Airlines SE-RLK (OTP)

Zatiaľ čo na letisku Otopeni by mi postačovalo fotografovanie zvonku, spoza plota, na letisku Baneasa sa toho počas dňa veľa nehýbe a satelitné zábery na Google Maps prezrádzali, že hlavne na plochách podniku ROMAERO sa nachádzalo veľa starších lietadiel, ktoré by ma určite zaujímali. Preto som sa rozhodol osloviť prevádzkovateľa oboch letísk, Bucharest Airports, s prosbou o umožnenie vstupu na plochu, vďaka môjmu dlhoročnému pôsobeniu v letectve sa mi to nakoniec aj podarilo, a to dokonca aj na Otopeni, hoci samozrejme iba na chvíľu. V prípade letiska Baneasa však bolo potrebné získať aj povolenie od podniku ROMAERO, nakoľko prakticky všetky zaujímavé lietadlá sa nachádzali na ich pozemkoch a ako som neskôr zistil, prechod medzi samotnou plochou letiska a plochami firmy ROMAERO ani nie je možný, sú oddelené plotom. Okrem možnosti odvolať sa na profesionálne pôsobenie v odbore určite pomohla aj známosť s hlavnou miestnou spotterkou Loredanou, najmä v prípade Bucharest Airports. Musím konštatovať, že zodpovedné osoby boli v tomto smere veľmi priateľské a ochotné, čo je niečo, s čím sa dnes človek už väčšinou nestretne, aspoň nie na veľkých letiskách. Všetko bolo teda pripravené a už stačilo len počkať na deň odletu. A samozrejme, spoliehať sa na počasie, ktoré však v tomto prípade veľmi nesklamalo, po väčšinu času bolo slnečno, aj keď až nepríjemne teplo, ale napokon čo možno očakávať uprostred júla v Rumunsku.

B737-200 Dream Jet no reg (BBU)	B737-200 ex Air Slovakia OM-RAN (BBU)

Na pobyt v Bukurešti som si rezervoval takmer celé 4 dni, napokon v čase covidu som nedostatkom voľna netrpel. Hneď prvý deň, po vyzdvihnutí spotterskej visačky v kancelárii na letisku Otopeni a po krátkom prieskume blízkeho okolia letiska (ktoré bolo spojené s pristátím celej skupiny vojenských Antonovov, ktoré som samozrejme ako obvykle tesne nestihol), som mal na programe exkurziu u firmy ROMAERO. Popoludní som preto zamieril na letisko Baneasa, kde som sa stretol s Roxanou z ich marketingového oddelenia a po krátkych formalitách sa išlo hneď na plochu. A moje srdce hneď zaplesalo, nakoľko som tam objavil hneď tri skutočné poklady. Prvým bol čierny Boeing 737-200 so záhadným nápisom Dream Jet, ktorý nemal žiadnu registrovú značku a jeho osud mi zostal neznámy. Druhým bola prekvapivá spomienka na roky minulé v podobe rovnakého typu ešte v plných „farbách“ spoločnosti Air Slovakia (poznávacia značka OM-RAN), teda lietadlo, ktoré som dlhé roky vídal v Bratislave a nečakal som, že ešte v roku 2021, dávno po krachu spoločnosti Air Slovakia, ho niekde stretnem, aj keď už v trochu „ušpinenom“ stave. Ale bol to tretí exemplár, pri ktorom moje srdce zaplesalo najviac, parádne zreštaurovaný BAC.1-11-400 vo fiktívnych farbách ROMAERO, ktoré dostal pri príležitosti 100. výročia podniku. Nemal síce žiadnu registrovú značku, ale ide o stroj TZ-BSC, ktorý doslúžil u Tombouctou Aviation v Afrike a do ROMAERO dorazil zrejme na údržbu a už tu ostal (je možné, že pre nezaplatené podlžnosti prevádzkovateľa). Lietadlá BAC.1-11 britskej výroby sú dnes už takmer zabudnuté, vo svete nelieta ani jeden, ale starší pamätníci si ich určite budú pamätať hlavne pre charakteristický zvuk spúšťania motorov. V našich končinách sa okrem britských spoločností objavoval hlavne vo farbách Taromu, Rumunsko totiž zakúpilo v 80. rokoch práva na licenčnú výrobu, hoci nakoniec vyrobilo len 9 kusov. Aj preto má pre firmu ROMAERO špeciálnu symboliku.

BAC1-11-400 ROMAERO no reg (BBU)	MD82 ex ItAli Airlines I-DAWW (BBU)

Okrem týchto lietadiel som na ploche objavil niekoľko neúplných MD-80 bývalých rumunských spoločností Jetran Air alebo Tend Air, niektorým chýbali jeden alebo oba motory, zjavne je ich osud už spečatený, ale bolo pekné vidieť toľko MD-čiek na kope (aj keď doslovne, lebo boli zaparkované tak blízko pri sebe, že fotografovanie bolo pomerne ťažké). Ďalšie lahôdky ma čakali za hangármi ROMAERO, kde už značne obrastené vegetáciou stáli B727-200 vo farbách spoločnosti Dasab Airlines a tak trochu už vrak B737-200 s nápismi Earth Airlines, obe spoločnosti pochádzali z Nigérie. Samozrejme, vidieť takto staré lietadlá v činnosti by bolo určite lepšie, ale aj tak som bol vďačný za to, že v tejto časti sveta staré lietadlá neodchádzajú na vrakovisko tak rýchlo ako inde. Pri pohľade na Google Maps plôch okolo hangárov ROMAERO dnes je zjavné, že tieto stroje síce stále existujú, ale boli premiestnené všetky na jedno miesto za hangármi podniku, kde sú naukladané tesne vedľa seba a teda môžem byť rád, že som si ich mohol pred 4 rokmi ešte takto dobre vyfotografovať. Okrem nich som zachytil aj niekoľko novších strojov, takže návšteva ROMAERO v Banease sa určite vyplatila a k ochote miestnych ľudí musím ešte dodať, že siahala až tak ďaleko, že mi na moju prosbu umožnili ešte aj druhú návštevu v posledný deň ráno, kedy som niektoré lietadlá mohol vyfotografovať ešte v lepšom svetle a uhle, takže som bol za túto možnosť veľmi vďačný.

MD82 ex Jetran Air YR-MDL (BBU)	B727-200 ex Dasab Airlines 5N-BEG (BBU)

Na letisku Otopeni majú dve vzletové a pristávacie dráhy v smere 08/26, avšak v čase mojej návštevy bola severná dráha 08L/26R v rekonštrukcii, čo výrazne zjednodušilo môj spotting, nakoľko všetko sa odohrávalo na južnej dráhe 08R/26L, pričom všetky dni sa lietalo iba v smere 08. Za normálnych okolností totiž v prípade lietania v smere 08 sú pristátia na dráhu 08L a vzlety z dráhy 08R, avšak lietadlá veľkosti A330 a väčšie používajú aj na vzlet dráhu 08L. Pri opačnom smere lietania sú zase pristátia na dráhu 26L a vzlety z dráhy 26R, avšak veľké lietadlá opäť všetky pohyby realizujú na dráhe 26R. Na druhej strane, vojenské transportné lietadlá, ktoré majú základňu južne od dráhy 08R/26L, používajú zase logicky na vzlety aj pristátia výhradne túto dráhu. O to väčšia bola moja úľava, že som takéto problémy vďaka jedinej dráhe v prevádzke nemusel riešiť. Navyše prístup k južnej dráhe je omnoho jednoduchší, priblíženie na pristátie na dráhu 08R prebieha priamo nad frekventovanou cestou smerujúcou do mesta a aj v prípade prístupu k plotu popri dráhe nie je potrebné prechádzať cez kontrolné stanovište ako je tomu v prípade severnej dráhy. Vďaka smeru lietania 08 som si zase ušetril presuny na veľké vzdialenosti na opačnú stranu letiska, všetko sa odohrávalo na západnej strane, ktorá je dobre dostupná od terminálu, z mesta i od môjho hostela. Nakoľko bol júl, slnko bolo síce vysoko, ale s tým som počítal a bol som s tým uzrozumený. Navyše Loredana mi výrazne pomohla v ukázaní všetkých možných fotopozícií a aj s rannou dopravou k plotu popri dráhe, kde mi dokonca zapožičala malý rebrík, potrebný na pohodlnejšie fotografovanie.

B737-300 Air Bucharest YR-TIB (OTP)	B737-700 Tarom YR-BGG (OTP)

Prevádzka na letisku Otopeni síce nebola nijako oslnivá, ale každý deň som si tam našiel niečo, čo ma zaujímalo. Ráno som väčšinou začínal pri dráhe, kde som sa snažil fotografovať lietadlá schádzajúce z dráhy po pristátí, hoci svetelné podmienky neboli veľmi vhodné. Počas dňa bol najlepším miestom tieň hotela Ibis Budget, ktorý bol v tom čase ešte vo výstavbe a nachádzal sa priamo pri priblížení na dráhu 08R. Budúci majiteľ hotela ma síce chcel jedného dňa zo staveniska vykázať, ale keď som mu opísal, čo fotografujem a odkiaľ som, dali sme sa do reči a všetko bolo v poriadku. Večer sa zase dali fotografovať lietadlá pred vstupom na dráhu 08R od čerpacej stanice na ceste z mesta na letisko, alebo pristávajúce lietadlá vo vzduchu, hoci svetlo bolo v tomto prípade príliš odzadu. Loredana a jej domáci priatelia mi často robili spoločnosť, bol som pre nich pomerne veľkou atrakciou. V predposledný deň ma čakala ešte exkurzia na plochu, ktorá síce trvala len asi hodinu, ale počas nej sa mi podarilo vyfotografovať lietadlá, ktoré by mi inak unikli, vrátane ďalších odstavených strojov, konkrétne dvoch BAC.1-11 vo farbách Chrome Air a Aero Asia a MD-83 z bývalej flotily Tend Air. Na rozdiel od exemplárov na letisku Baneasa tieto však stoja odstavené v tráve a preto sa ťažšie fotografujú, ale aj tak som bol za túto možnosť veľmi rád.

MD83 ex Tend Air YR-OTN (OTP)	BAC1-11-500 ex Aero Asia AP-BFC (OTP)

Keďže takmer 4 dni pobytu boli v prípade pekného počasia na spotting v Bukurešti plne dostatočné, zostal čas aj na návštevu centra mesta. Je o mne známe, že každé nové mesto síce chcem navštíviť, ale spotting má vždy prednosť a teda sa do mesta dostanem väčšinou keď je počasie horšie, alebo keď už mám vyfotografované takmer všetko. Mesto Bukurešť na mne zanechalo zmiešané dojmy, na jednej strane typický rumunský neporiadok, nedodržiavanie žiadnych predpisov, autá parkujúce všade kde si len zmysleli, rozbité chodníky, na strane druhej však prekvapivo kvalitné cesty a mnohokrát megalomanské stavby ešte z čias komunizmu. Je vidieť, že o čo chudobnejší bol pod vedením komunistov rumunský ľud, o to viac okázalo sa prezentovalo vedenie krajiny. Celkovo hodnotím svoj výlet do Bukurešti ako veľmi dobrý nápad, najmä v kontexte možností cestovania, ktoré druhý covidový rok ponúkal. Hoci to prvý deň po mojom príchode vyzeralo všelijako, nakoniec sa mi podarilo vyfotografovať aj všetky želané transportné lietadlá vojenského letectva, hlavne AN-26 a AN-30, ktoré ma najviac zaujímali. V súvislosti s tým sa počas môjho pobytu odohrala ešte jedna zaujímavá udalosť. Ich zvýšená letová aktivita súvisela s nácvikmi na vojenskú prehliadku, ktorá sa mala konať o pár dní a počas jedného z takýchto nácvikov pristál v uliciach Bukurešti núdzovo americký vojenský vrtuľník UH-60, ktorý mal technickú poruchu. Nikomu sa našťastie nič nestalo, odnieslo si to iba niekoľko pouličných lámp. Tento incident urobil bodku za mojím veľmi úspešným výletom, ktorý sa chystám v dohľadnej dobe zopakovať.

B767-300 Aeronexus ZS-NEX (OTP)	B737-8 MAX Flydubai A6-FNA (OTP)